SVP, š. p., vykonáva odbery a analýzy kvality pitnej vody, povrchovej vody a odpadovej vody. Vo Vašom prípade je dôležité vedieť, na aký účel miestnu vodu používate a o aký druh analýzy vody máte záujem. Odber vody vykonajú naši zamestnanci alebo ho môžete vykonať aj sám, v takom prípade Vás naši zamestnanci poučia o spôsobe odberu, vzorkovniciach a spôsobe konzervovania vzoriek. Vzorkovnice, chemikálie a roztoky na konzervovanie vzoriek si môžete zabezpečiť sám alebo Vám ich tiež môžu poskytnúť naši zamestnanci. Laboratóriá máme v našich štyroch odštepných závodoch a to v mestách Bratislava, Piešťany, Banská Bystrica a Košice. Bližšie informácie o poskytovaných analýzach, objednávku a postup vrátane Cenníka analýz pre príslušný rok nájdete v sekcii Služby

Vaša obec miestne prislúcha pod Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice. Službu si môžete objednať listom, telefonicky, e-mailom, faxom alebo osobne a všetky detaily objednávanej služby uvediete vo Vami vyplnenej Žiadosti o analýzu vzorky. Obráťte sa na zamestnancov Odboru ekológie a vodohospodárskych laboratórií emailom na stefania.viszlaiova@svp.sk alebo telefonicky na t. č. 055/600 81 61.

Viac o možnostiach nášho vodohospodárskeho laboratória v Košiciach nájdete na našej webovej stránke TU

SVP, š. p. prevádzkuje akreditované skúšobné laboratória v Banskej Bystrici, Bratislave, Piešťanoch, Žiline a Košiciach. Laboratória sú akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) a sú spôsobilé vykonávať odber a analýzu pitných, povrchových a odpadových vôd. Rozsahy vykonávaných analýz (skúšok) a kontaktné informácie sú zverejnené na www.svp.sk v položke“ Ponuka služieb“ ako aj na stránke SNAS www.snas.sk. Zákazník sa môže obrátiť na ktorékoľvek laboratórium, ktoré mu poskytne bližšie informácie.

MZV (mimoriadne zhoršenie vôd) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb, alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacim s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou (§41 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Pri spozorovaní príznakov mimoriadneho znečistenia toku napr. úhyn rýb, nadmerné penenie, výskyt olejovej škvrny, zmena farby alebo neobvyklý zápach je potrebné ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia, alebo okresnému úradu, alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania (112), obci alebo správcovi vodného toku (§ 41 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Pre nahlásenie „havárie“ správcovi toku má Slovenský vodohospodársky podnik je možné kontaktovať vodohospodársky dispečing príslušného odštepného závodu alebo správy povodia. Kontakt na dispečing správy povodia nájdete na www.svp.sk v časti: Odštepné závody/ OZ Bratislava, alebo OZ Piešťany, alebo OZ Banská Bystrica, prípadne OZ Košice / Organizačné jednotky.
Kontakt na dispečing odštepného závodu nájdete na webovej stránke www.svp.sk v časti Odštepné závody / OZ Bratislava, alebo OZ Piešťany, alebo OZ Banská Bystrica, prípadne OZ Košice / Kontakt.

Poplatkom za užívanie vôd podľa §79, ods.1) vodného zákona je finančná náhrada za :

• odber podzemných vôd
• vypúšťanie odpadových alebo osobitných vôd do povrchových vôd
• vypúšťanie odpadových alebo osobitných vôd do podzemných vôd
• vypúšťanie geotermálnych vôd do povrchových vôd

Sú príjmom Environmentálneho fondu. (§79, ods. 7, zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon)).

Pri výstavbe domovej ČOV, kanalizácie a výpustného objektu je potrebné k zaujatiu stanoviska správcu toku predložiť projektovú dokumentáciu uvedených objektov.

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 mᶟ za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise (Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení neskorších predpisov) a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 mᶟ za kalendárny rok alebo nad 1 000 mᶟ za mesiac (§79, ods. 4, zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon)).

Rozsah sledovaných ukazovateľov a podmienky prípadného upustenia od sledovania v niektorom ukazovateli sú uvedené a popísané v Prílohe č. 2 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov a v § 10 ods.1 citovaného nariadenia vlády.
Jedná sa o sledovanie týchto ukazovateľov: CHSKCr, NL, P celkový, N celkový, N-NH4 , RAS, AOX, Hg, Cd.
Upustenie od sledovania sa oznámi správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý overuje kvalitu vypúšťaných odpadových vôd.

Poplatkové oznámenie pre predpokladané vypúšťanie odpadových vôd na nasledujúci kalendárny rok sa podáva do 31. októbra bežného roka
(§11 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov).
Poplatkové priznanie za skutočné vypúšťanie odpadových vôd za predchádzajúci rok sa podáva v termíne do 31. januára nasledujúceho roka
(§12 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov).

Takéto vyjadrenie so zameraním na ochranu vôd je potrebné, najmä pokiaľ sa v rámci stavby riešia vodné stavby súvisiace s osobitným užívaním vôd (odber podzemných a povrchových vôd, vypúšťanie rôznych druhov vôd do povrchových vôd resp. do podzemných vôd) a sanácia či ochrana podzemných a povrchových vôd vrátane ich monitoringu.
Pre zaujatie vyjadrenia je potrebné so žiadosťou predložiť kompletnú projektovú dokumentáciu celej stavby (nie len jej voľne žiadateľom  vybrané časti a to vrátane celej dokladovej časti). Pre potreby vydania stavebného povolenia súčasne s povolením na osobitné užívanie vôd  je potrebné, aby predložená PD obsahovala hydrotechnické výpočty a doklady umožňujúce povoliť odber vôd (hydrogeologické či hydrologické posúdenie, atď.)  resp. vypúšťania vôd (platné údaje o prietoku vôd a kvalite vôd v recipiente, charakteristika a parametre vypúšťaných vôd a režim ich vypúšťania, atď.) a aj návrh podmienok povolenia na osobitné užívanie vôd s náležitosťami, ako to vyžadujú platné predpisy na úseku ochrany vôd (v súčasnosti najmä vodný zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 269/2010 Z. z.). Pokiaľ tieto nie sú súčasťou PD, je nevyhnutné ich doložiť v prílohe žiadosti samostatne. Ďalšie prípadne potrebné doklady vyplývajú z charakteru konkrétnej stavby a môžu byť dožiadané.

Takéto vyjadrenie so zameraním na ochranu vôd je potrebné, najmä pokiaľ toto osobitné užívanie vôd súvisí s vodnými tokmi v správe SVP, š. p., resp. s vodami v povodí vodohospodársky významných vodných tokov v správe SVP, š. p.. 
Pre zaujatie vyjadrenia je potrebné so žiadosťou predložiť najmä nasledovné: návrh podmienok pre vydanie nového prehodnoteného povolenia s náležitosťami, ako to vyžadujú platné predpisy na úseku ochrany vôd (v súčasnosti najmä vodný zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 269/2010 Z. z.) a ich zdôvodnenie, kópiu dovtedy platného povolenia na osobitné užívanie vôd a písomné vyhodnotenie plnenia jeho jednotlivých podmienok, prehľadná situácia vodného hospodárstva celého areálu existujúceho zdroja (zásobovanie vodou, odvádzanie vôd) a jeho prehľadný popis, kópie dokladov o recipiente a posúdenie vplyvu na tento recipient. Ďalšie prípadne potrebné doklady vyplývajú z charakteru konkrétneho zdroja a môžu byť dožiadané.

SVP, š. p., ako správca vodných tokov na Slovensku je jedným z účastníkov konania pri povoľovaní vodných stavieb (v zmysle § 52 zákona 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov). Súčasťou podkladov, potrebných pre povolenie domovej ČOV (DČOV), ktoré vydáva miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy, je aj vyjadrenie SVP, š. p., o ktoré má stavebník vopred požiadať príslušnú organizačnú jednotku SVP, š. p., v ktorej pôsobnosti sa plánovaná stavba bude nachádzať. (Orientačné vyhľadanie organizačných jednotiek SVP, š. p.).
Spolu so žiadosťou je potrebné na vyjadrenie predložiť nasledovné podklady:

• popis navrhovanej ČOV – jej veľkosť, dodávateľ, kapacita čistenia, garantované výstupné hodnoty ukazovateľov zostatkového znečistenia, predpokladané množstvá odvádzaných vôd na ČOV, umiestnenie navrhovanej domovej ČOV v rámci stavebnej parcely (situačný nákres stavby),
• posúdenie vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na daný recipient na základe aktuálnych hydrologických a kvalitatívnych údajov o vodnom toku,
• návrh podmienok povolenia na vypúšťanie v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, ktoré sa vydáva v súvislosti s vydaním stavebného vodoprávneho povolenia, zohľadňujúce požiadavky NV SR č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

Platnosť povolenia na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy (miestne – príslušný Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie) najviac na 10 rokov.
Plánovanú investíciu výstavby DČOV je vhodné zvážiť z dôvodu časového obmedzenia povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, ako aj z hľadiska ekonomického – vynaloženie finančných prostriedkov na jej uskutočnenie a prevádzkovanie (prevádzkovanie ČOV, akreditované rozbory vypúšťaných odpadových vôd počas celej doby platnosti povolenia na vypúšťanie…).

Odstraňovanie prekážok vo vodnom toku a teda aj spadnutého stromu má na starosti správca vodného toku. Ak je správcom Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., odstránenie spadnutého stromu zabezpečí tá organizačná jednotka príslušného Odštepného závodu SVP, š. p., pod správu ktorého úsek predmetného vodného toku patrí. (Príklad: ak je strom spadnutý v rieke Rudava, odstránenie stromu zabezpečí Správa povodia rieky Morava Malacky Odštepného závodu Bratislava, Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.)

Ochranné pásmo vodného toku nie je legislatívne definované. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách používa v podobnej  súvislosti pojem „pobrežné pozemky“. V §49 sa uvádza, že  správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku  a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie  pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobnom vodnom toku do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Pobrežné pozemky by mali zostať voľné, nezastavané, pre bezproblémový prístup pre výkon správy, zabezpečovacích prác počas povodne a pod. Správca toku je tiež oprávnený vstupovať v nevyhnutnom rozsahu  na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov. Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov je uvedený vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 211/2005 Z. z.
Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov sú uvedené v § 50 Zákona o vodách.

V zmysle ustanovení §47 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách sú povinní odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku vlastníci týchto stavieb, a to na vlastné náklady. Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok, alebo je v inundačnom území je taktiež v zmysle § 37 Zákona č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne, alebo škodlivých následkov povodne.

Poškodené porasty z korýt vodných tokov (brehové porasty) a z pobrežných pozemkov odstraňuje správca toku na základe § 48, ods. 4 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Správca toku na základe doručenej žiadosti posúdi stav týchto porastov, v prípade opodstatnenosti žiadosti porasty vyznačí priamo na mieste a následne vlastnými kapacitami, prípadne dodávateľským spôsobom na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu zabezpečí odstránenie týchto porastov. V takom prípade nie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy (príslušného okresného úradu). V zmysle § 47, ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane prírody a krajiny je však správca toku povinný oznámiť výrub minimálne 15 dní pred jeho uskutočnením orgánu ochrany prírody a krajiny. Práce spojené s výrubom je možné vykonávať len mimo vegetačného obdobia, t. j. od 1. októbra do 31. marca alebo na základe mimoriadnej výnimky orgánu ochrany prírody a krajiny aj mimo tohto obdobia.
Vo všeobecnosti platí, že porasty patria vlastníkovi pozemku, a to na základe ustanovenia zákona č. 229/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

Ťažba riečneho materiálu vykonávaná inou právnickou alebo fyzickou osobou než je správca toku, môže byť realizovaná len na základe stanoviska správcu toku a povolenia orgánu štátnej vodnej správy (príslušný okresný úrad) podľa § 23, ods. 1 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Ťažba riečneho materiálu môže byť realizovaná len na miestach, ktoré určí správca toku.

V záujme ochrany vodných stavieb je v zmysle § 55 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách prejazd motorovými vozidlami po ochranných hrádzach zakázaný s výnimkou miest na to určených. V prípade zabezpečovania nevyhnutných činnosti pri vodných tokoch (prieskumy, výkon rybárskej, poľovnej stráže a pod.) sú dotknuté subjekty povinné požiadať správcu toku (v prípade SVP, š. p. je to miestne príslušný odštepný závod) o súhlas na prejazd hrádze motorovými vozidlami.

Vaša žiadosť bola zaevidovaná v centrálnom elektronickom evidenčnom systéme SVP, š. p. a bola pridelená určenému zamestnancovi na vybavenie. Všetky žiadosti sú vybavované priebežne spravidla v poradí, v akom boli doručené.

Brehový porast zabezpečuje ochranu svahov pred účinkami vôd a je súčasťou koryta toku. Pobrežný porast je porast rastúci na pobrežnom pozemku mimo koryta toku.

V prípade nánosu alebo inej prekážky vo vodnom toku je možné sa obrátiť na správcu vodného toku. V prípade, že správcom toku je SVP, š. p., je možné žiadosť zaslať na príslušný odštepný závod alebo správu povodia (závod), ktorý predmetnú žiadosť posúdi na základe miestnej obhliadky. V prípade opodstatnenosti doručenej žiadosti správca toku zaradí práce súvisiace s výkonom odstránenia nánosu do plánu opráv a údržieb na príslušný rok, a to na základe poradia naliehavosti daného výkonu a vlastných strojných a personálnych kapacitných možností.

O brehový porast sa stará správca toku v rámci výkonu správy vodného toku v zmysle § 48 vodného zákona. V rámci údržby vodných tokov výrub brehových porastov vykonáva správca toku na základe súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny, po splnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Výrub na pobrežných pozemkoch môže vykonávať majiteľ pozemku na základe súhlasu správcu vodného toku a povolenia orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 23 vodného zákona a súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny. V nevyhnutných prípadoch aj správca toku na základe súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny, pričom drevná hmota je majetkom majiteľa pozemku.

Odstraňovanie vývratov a zátarás z koryta toku vykonáva správca toku v zmysle § 48 vodného zákona.

Opravu a údržbu korýt vodných tokov vykonáva príslušný správca tokov podľa plánu oprav a údržieb v rámci výkonu správy vodného toku v zmysle § 48 vodného zákona.

Pri výstavbe rodinného domu na pobrežnom pozemku je potrebné predložiť správcovi toku k zaujatiu stanoviska projektovú dokumentáciu stavby.

Pri výstavbe lávky alebo mosta cez koryto toku je potrebné k vyjadreniu predložiť projektovú dokumentáciu lávky alebo mosta.

Pri križovaní toku vodovodným potrubím je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu križovania toku vodovodným potrubím, ktorá musí spĺňať podmienky STN 73 6822 Križovanie a súbehy vedení a komunikácií s vodnými tokmi.

V zmysle ustanovení §47 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách sú povinní odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku vlastníci týchto stavieb, a to na vlastné náklady. Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok, alebo je v inundačnom území je taktiež v zmysle § 37 Zákona č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne, alebo škodlivých následkov povodne.

Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sú vypracované v súlade s § 6 a § 7 Zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami pre geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko, alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika. Tieto geografické oblasti boli určené predbežným hodnotením povodňového rizika, ktoré sa aktualizuje každých šesť rokov.
Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika boli vypracované v rámci projektu: „Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika vodných tokov Slovenska“, zverejnené sú na stránke https://mpompr.svp.sk/  

Povodňová škoda je v zmysle § 2 ods. 6 písm. a) prvý bod Zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) škoda, ktorú spôsobila povodeň štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity. Podľa § 2 ods. 8 Zákona štát, orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku nezodpovedá za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. Zároveň podľa § 49 ods. 5 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou. Pričom mimoriadnou udalosťou sa podľa § 3 ods. 2 Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov rozumie stav zapríčinený živelnou pohromou, technologickou haváriou alebo katastrofou.
V zmysle § 19 ods. 6 písm. a) Zákona osoba vyhodnocuje povodňové škody na majetku, ktorý má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní. Vyhodnotenie povodňových škôd predkladá osoba do piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity obci, v ktorej území povodňová škoda vznikla. Písomné oznámenia o vzniku a odhadnutej výške povodňovej škody eviduje obec a odovzdá do desiatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity okresnému úradu na overenie správnosti vyhodnotenia povodňových škôd.
V súvislosti so škodou vzniknutou pri mimoriadnej udalosti je možné podľa § 28a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva podať na príslušnú obec žiadosť o jednorazovú finančnú výpomoc.
Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa Zákona č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. O vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť vláda Slovenskej republiky.

V zmysle Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 sú: nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Poplatky za odber podzemných vôd platí ten, kto odoberá podzemné vody v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 250 mᶟ za mesiac, za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50 000 mᶟ ročne,  v zmysle § 79 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Poplatkové oznámenie za odbery podzemných vôd na nasledujúci kalendárny rok (predpoklad) sa podáva do 31. januára bežného roka (§7 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov).
Poplatkové priznanie za skutočné odbery podzemných vôd za predchádzajúci rok sa podáva v termíne do 15. februára nasledujúceho roka (§8 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov).

Zmenou vodného zákona č. 364/2004 Z. z., novelou č. 409/2014 Z. z., účinnou od 15.01.2015, sa zrušilo oslobodenie od platenia poplatkov za odbery PzV na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú späť do podzemných vôd. Poplatky sa platia podľa NV SR č. 755/2004 Z. z., § 6 odst. 2 písm. d) vo výške 0,0266 €/m³.

Každému odberateľovi podzemných vôd odporúčame, aby sa informoval na príslušných Okresných úradoch, odboroch starostlivosti o životné prostredie, v ktorých kompetencii je vydávanie týchto povolení. Súčasne odberateľovi odporúčame v archívoch vyhľadať Záverečné správy z hydrogeologického prieskumu, ktorý sa zrejme v minulosti vykonal.