Nebezpečenstvo povodne hrozí pri výskyte extrémnych zrážok, dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom vody, z náhleho topenia alebo zvýšeným odtokom vody z topiaceho sa snehu, rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity. Povodeň ďalej hrozí ako následok obmedzenia plynulého prúdenia vody v koryte vodného toku, na moste alebo priepuste. Nebezpečenstvom sú i zimné ľadochody, ktoré spôsobujú ľadové zátarasy, či ľadové zápchy. Nebezpečenstvo povodne vzniká aj poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku. V podstate s povodňami sa môžeme stretnúť po celý rok. Počas jari a začiatkom leta najčastejšie v dôsledku kombinácie zrážok a topiaceho sa snehu, v lete a na jeseň v dôsledku konvekčných búrok, ako aj regionálnych dažďov, v zime v dôsledku náhleho topenia sa snehu alebo v dôsledku zámrzu na toku.
Každá povodeň má svoje špecifické rysy, parametre, podmienky vzniku, priebeh, je jedinečná a neopakovateľná. Napriek tomu rozoznávame tri základné typy povodní, a to podľa príčin vzniku:

• regionálne povodne – vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami na rozsiahlom území alebo topiacim sa snehom v povodiach, zasahujú veľké územné celky, majú dostatočnú intenzitu a trvajú viac hodín alebo dní. Ide o klasické povodne, ako ich poznáme najbežnejšie, postihujú celé povodia a riečne systémy. Vznikajú pri prudkom jarnom oteplení, ktoré spôsobí rýchle topenie snehu. Nebezpečné je, keď s oteplením prídu aj výdatné dažde – vodné zrážky s topiacim sa snehom môžu spôsobiť náhlu povodeň.
• prívalové povodne – spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi, ich účinok sa obmedzuje na relatívne malé územia. Najprv vznikne „klasický“ búrkový mrak. Tento mrak môže prejsť ponad viacerými údoliami, resp. prejde väčšiu vzdialenosť počas ktorej, za vhodných podmienok, stále do seba akumuluje vodné pary, ktoré vznikajú odparovaním vlhkých údolí, resp. plôch. Takto môže mrak naakumulovať enormné množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje na vodu, ktorej množstvo priamo úmerne závisí od naakumulovanej vodnej pary. Vodné zrážky z takéhoto mraku môžu spôsobiť katastrofálne následky, nakoľko sa jedná o vysoké zrážkové úhrny (niekoľko desiatok milimetrov) za veľmi krátky čas (niekoľko desiatok minút).
• „bariérové“ povodne – vznikajúce v dôsledku dočasného prirodzeného alebo umelého prehradenia toku.

Povodne vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým je nedostatočná kapacita koryta vodného toku na prevedenie povodňovej vlny, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na určitých územiach zo zrážok alebo z topenia snehu, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a vytvárajú povodne. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohrádzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku povodní môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody nad povrch terénu.
Ďalšie faktory príčiny povodní

• charakteristika dotknutého prostredia – fyzicko-geografické pomery (sklon, tvar povodia, rozvinutosť riečnej siete), hydrogeologické a pôdne pomery, vegetácia, percento zalesnenia, lokalizácia lesov v povodí,
• počiatočné podmienky – ako napr. nasýtenosť povodia predošlými zrážkami, stav ľadovej a snehovej pokrývky, množstvo akumulovaného snehu, stav a teplota pôdy, ľadochod, fenofáza a iné,
• technické podmienky v povodí – stav a spôsob úpravy korýt, inundačné priestory, ich umiestnenie a kapacita, technické stavby na tokoch –  najmä všetky premostenia – ich stav, konštrukcia, prietočná kapacita a umiestnenie, stav hrádzí, ochrana vyššie položených území, stav a údržba prirodzených a umelých rýh (priekopy, jarky), voľne uložený materiál v povodí, ktorý voda môže unášať.

Klimatické zmeny na zemi vo forme otepľovania atmosféry spôsobujú to, že odparovanie vody zo zemského povrchu a vodných plôch je intenzívnejšie » viac tepla » viac energie » viac búrok, ktorých intenzita narastá » stúpajúca tendencia vodných zrážok a sily vetra. Prirodzený kolobeh vody funguje, t. j. čo sa odparí na zemi, sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe dažďa, snehu a ľadu. Z toho vyplýva, že ak sa za jednotku času odparí viac vody, potom za jednotku času sa musí aj viac vody vrátiť na zemský povrch. Pri súčasnom vývoji počasia je možné predpokladať vznik veľkých a ničivých povodní a na druhej strane dlhotrvajúce suchá.

Vývoj budúcej klímy určujú tri druhy zmien, sú to:

• kolísanie klímy – periodické zmeny klímy, ktoré sú v podstate dlhodobým kolísaním hodnôt meteorologických prvkov okolo určitého priemeru (ako na jednu, tak druhú stranu), pričom amplitúda môže byť značná. Prejavuje sa hlavne pri zrážkach, teplotách. Zasahuje rôzne veľké oblasti Zeme a dĺžka periódy môže byť niekoľko desiatok až stoviek rokov. Niekedy tiež hovoríme o sekulárnom kolísaní klímy. Príčinou takéhoto kolísania klímy sú dlhodobé vratné zmeny všeobecnej cirkulácie atmosféry.
• klimatické zmeny – zmeny klímy prebiehajúce počas veľmi dlhých období v jednom smere (otepľovanie, alebo naopak ochladzovanie). Dotýkajú sa našej planéty ako celku. V minulosti v rôznych geologických dobách nastávali výrazné klimatické zmeny, napr. je nám známe, že druhohory boli veľmi teplým obdobím, alebo naopak v neogéne zaznamenávame doby ľadové. Počas týchto klimatických zmien zároveň dochádzalo ku kolísaniu klímy (napr. v dobe ľadovej striedanie dôb ľadových a medziľadových). Príčinou týchto zmien môžu byť tak astronomické javy, napr. zmena orbitálnej dráhy Zeme okolo Slnka, alebo telurické zmeny, napr. preskupovanie pevnín a oceánov na Zemi alebo zmeny v zložení atmosféry.
• zmena klímy, ku ktorej dáva impulz ľudská činnosť, a to najmä zmenou zloženia atmosféry: zvýšený prísun CO2 do atmosféry, zvýšené množstvo aerosólov v atmosfére, zvyšovanie koncentrácie ďalších tzv. skleníkových plynov atď. Pritom nie všetky prímesi atmosféry pôsobia v smere otepľovania, napr. aerosóly majú opačný účinok. Výsledná klíma – podnebie – je vlastne ovplyvnená superpozíciou (zložením) všetkých troch procesov, ktoré v podnebí prebiehajú alebo môžu prebiehať. Pretože nie je možné dôsledne odseparovať jednotlivé procesy, je aj veľmi ťažko kvalifikovane odpovedať na otázku, do akej miery ovplyvňuje klímu človek a do akej miery ide o prirodzené fluktuácie. Pomôckou tu môže byť do určitej miery štatistika, rýchlosť prebiehajúcich zmien, vedomosti o miere vplyvu človeka (napr. bilancovaním spaľovaných fosílnych palív alebo vedomosťami o výrobe iných skleníkových plynov), ale tiež veľmi presné, homogénne a dlhotrvajúce merania jednotlivých prvkov atmosféry ale aj hydrosféry.