Kto sme
Slovenský vodohospodársky podnik – správca vodných tokov a povodí na Slovensku. SVP, š. p., je zaradený medzi strategicky dôležité štátne podniky s upraveným spôsobom hospodárenia, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa Ústavy SR (čl. 4) je vo výhradnom vlastníctve štátu. Zabezpečuje starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný hmotný investičný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Časť činností Slovenského vodohospodárskeho podniku má charakter výkonov vo verejnom záujme – je to predovšetkým protipovodňová ochrana a vytváranie plavebných podmienok.
SVP, š. p.:
- spravuje zverené vodné toky a vodohospodárske diela a zodpovedne s nimi hospodári
- vykonáva správu hraničných tokov a osobitné činnosti vyplývajúce z dohôd medzi SR a susednou krajinou
- zabezpečuje dodávku vody z vodných tokov a z nádrží, vrátane jej využitia na výrobu elektrickej energie
- vykonáva zabezpečovacie práce na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, rieši úlohy počas povodňovej aktivity
- vykonáva stavebno-montážne a údržbárske práce, ťažby riečnych materiálov, ťažby a výroby kameniva a výrub stromov rastúcich mimo lesa
- zabezpečuje účinnú ochranu vôd, vodných tokov a vodohospodárskych diel
- sleduje a vyhodnocuje akosť vôd vodných tokov, odberov vôd a iného nakladania s vodami
- vytyčuje vodnú cestu
- realizuje dozornú činnosť v chránených vodohospodárskych oblastiach
- udržiava dostatok vody v ekosystémoch, revitalizuje životné prostredie na zachovanie pôvodných biotopov v území (mokrade, oživovanie mŕtvych ramien a pod. – napr. NPR Šúr, CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Medzibodrožie)
- plní aj ďalšie úlohy vyplývajúce zo Zákona o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych predpisov.
SVP má celoštátnu pôsobnosť. Prostredníctvom šiestich odštepných závodov: Povodie Dunaja, Povodie dolného Váhu, Povodie horného Váhu, Povodie Hrona, Povodie Hornádu a Povodie Bodrogu, zriadených na báze prirodzených povodí (odštepné závody – t. j. bývalé samostatné štátne podniky Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodrogu a Hornádu) spravuje vodné toky v dĺžke cca 53 500 km (od 1.1.2020 pribudlo do správy cca 20 000km vodných tokov od ostatných správcov, najmä Lesov SR), 46 veľkých vodných nádrží a 255 ostatných vodných nádrží vrátane poldrov, 3 158 km ochranných hrádzí a kanálovú sieť v dĺžke 1 605 km. Celková plocha povodí je 49 034 km2. Viac o spravovanom majetku sa dočítate TU.
Správu tokov a riadenie vodohospodárskych činností realizuje SVP v rámci prirodzených povodí, čo umožňuje väčšiu pružnosť pri riadení záchranných a zabezpečovacích prác počas povodní. Tento model, ktorý uplatňuje SR už cca 50 rokov, sa aj v súčasnosti potvrdzuje ako optimálny, a preto ho pre členské krajiny odporúča zaviesť aj Európska únia.
Keďže Slovensko leží na rozvodnici Čierneho a Baltického mora a svojimi prírodnými danosťami vytvára tzv. hydrologickú strechu Európy, po ktorej väčšina vody z atmosférických zrážok z územia našej krajiny odteká, uvedomujúc si zároveň nerovnomerný výskyt vody v čase a priestore, jednou z dôležitých priorít SVP je zadržiavať vodu v krajine, akumulovať ju v čase prebytku pre obdobie jej nedostatku. Túto prioritu umocňujú prognózy nastupujúcich globálnych zmien klímy.
Slovenský vodohospodársky podnik vie a chce vo vodnom hospodárstve nášho štátu pôsobiť ako racionálny hospodár, zodpovedný, spoločenský prospešný a potrebný správca nenahraditeľného prírodného bohatstva vôd Slovenska.
Z histórie SVP, š. p.
SVP bol založený na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov splynutím štátnych podnikov Povodie Dunaja Bratislava, Povodie Váhu Piešťany, Povodie Hrona Banská Bystrica, Povodie Bodrogu a Hornádu Košice na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3554/1996-100 zo dňa 19. decembra 1996 s účinnosťou od 1. 7. 1997. Sídlo podnikového riaditeľstva SVP, š. p. sa nachádza na strednom Slovensku, v historickom meste Banská Štiavnica. Zakladateľská pôsobnosť prešla v od 1. mája v roku 2003 z Ministerstva pôdohospodárstva do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. (Pôvodná zakladacia listina z 19. 12. 1996), (Zakladacia listina z 24. 4. 2007)
SPRÁVA VODNÝCH TOKOV – výňatok zo Zákona č. 364/2004 Z. z. Zákon o vodách, tzv. Vodný zákon
§ 48 Správa vodných tokov
(4) Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:
a) sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,
b) udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody,
c) udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,
d) spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,
e) udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,
f) zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,
g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,
h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,
i) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku,
j) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,
k) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,
l) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,
m) oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie,
n) zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu57) a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,
o) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,
p) zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu58) za náhradu,
q) viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,
r) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,
s) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach.
t) vydávať súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia58a) na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu.58b)
(5) Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 3 tvoria tieto činnosti:
a) vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,
b) spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach pri zostavovaní plánov manažmentu povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,
c) navrhovať orgánu štátnej vodnej správy určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží a sledovať dodržiavanie podmienok ochrany v nich,
d) vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku,
e) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných tokov čiastkového povodia,
f) vytvárať podmienky na odber povrchových vôd na použitie pre pitné účely.
(6) Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému, ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku, ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny; činnosti podľa odseku 4 písm. b) až f), ktoré sa majú vykonávať v chránených územiach58c) mimo lesných pozemkov, správca vodného toku vopred oznámi orgánu ochrany prírody.58d)
§ 49 Oprávnenia pri správe vodných tokov
(1) Správca vodného toku je oprávnený
a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59)
b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch,59a)
c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23),
d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.
(2) Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.
(3) Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.
(4) Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
(5) Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou60) a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.
(6) Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), odsekov 2 až 5 pri správe vodného toku primerane môžu vykonávať osoby, s ktorými má správca vodného toku upravený právny vzťah; správca vodného toku výkon týchto činností riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.
§ 50 Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov
(1) Vlastník pobrežného pozemku je povinný
a) umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,
b) dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,
c) umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.
(2) Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.
(3) Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.
(4) Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.
(5) V prípade pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.
OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI – Výňatok zo Zákona č. 7/2010 Z. z. Zákon o ochrane pred povodňami
§ 4 Opatrenia na ochranu pred povodňami
(1) Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.
(2) Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:
a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach,
b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny,
c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov,
d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,
e) opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru,
f) vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,
g) vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,
h) vykonávanie predpovednej povodňovej služby,
i) vykonávanie povodňových prehliadok,
j) iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.
(3) Opatrenia v čase povodňovej situácie sú:
a) plnenie úloh predpovednej povodňovej služby,
b) vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,
c) zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby,
d) vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,
e) vykonávanie povodňových záchranných prác,
f) plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie7) na povodňou ohrozenom alebo zasiahnutom území,
g) vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii,
h) zabezpečovanie hydrologických meraní, hydrologických pozorovaní, zberu a spracovania hydrologických údajov, evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne,
i) iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
(4) Opatrenia po povodni sú:
a) obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu,8)
b) zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky povodne,
c) zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd,
d) analyzovanie príčin a priebehu povodne,
e) vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,
f) rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti,
g) iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu.
Doškoľovacie a rekreačné stredisko Ružiná
Doškoľovacie zariadenie - Patince